Čo by ste mali vedieť?

Je veľmi dôležité, aby ľudia o mentálnom postihnutí hovorili otvorene a videli pred sebou človeka a až potom postihnutie. Preto hovoríme „človek s mentálnym postihnutím“ a nie  „postihnutý“. Označenia ako mentálne retardovaný, mongoloidný, duševne zaostalý, trpiaci mentálnym postihnutím, sa už dávno nepoužívajú, pretože pre ľudí s mentálnym postihnutím, ich rodičov a blízkych sú tieto označenia urážlivé a veľmi zraňujúce. Niektorí sú citliví aj na označenie „postihnutý“, a to najmä tí, ktorí vnímajú rozdiel medzi sebou a zdravým rovesníkom a vnímajú túto inakosť negatívne.  A to rovnako, ak je toto označenie použité v súvislosti s nimi priamo, alebo nepriamo v rozhovore s niekým iným. Ľudia s mentálnym postihnutím, ktorí navštevujú naše denné centrum, sú našimi kamarátmi, preto s nimi a aj o nich takto rozprávame.

Čo je mentálne postihnutie?  

Ľudia s mentálnym postihnutím majú znížené intelektové a adaptačné schopnosti pod bežný priemer. To má za následok, že majú ťažkosti zvládnuť každodenné zdanlivo i jednoduché činnosti, ako napríklad nakupovanie, cestovanie, varenie, orientáciu v čase, komunikáciu s ľuďmi a podobne. Dlhšie im trvá porozumieť a zapamätať si informácie a prakticky ich použiť.  I napriek tomu sa radi učia, spoznávajú nových ľudí, rovnako ako my majú svoje sny, túžby a tešia sa z dosiahnutých úspechov.

Mentálne postihnutie je trvalý celoživotný stav, ktorý vzniká v dôsledku narušeného  vývinu mozgu pred, počas, alebo po narodení (vážne ochorenie, úraz počas tehotenstva, nedostatok kyslíka, poranenie hlavy, predčasné narodenie, nehoda).  Nie je to ani choroba, z ktorej sa dá vyliečiť, ani duševná porucha a nie je to ani to isté ako poruchy učenia. Môže mať miernu, strednú alebo ťažkú formu. Nie je nemenný stav, s ktorým sa nedá nič robiť. Aj ľudia s mentálnym postihnutím sa vyvíjajú, učia, zlepšujú a pri správnej podpore v závislosti od stupňa postihnutia môžu robiť pokroky. Okrem mentálneho postihnutia majú viacerí aj inú diagnózu, napríklad telesné, zrakové alebo sluchové postihnutie. A naopak, súčasťou iných diagnóz býva aj mentálne postihnutie, napr. Downov syndróm, Williamsov syndróm, Porucha autistického spektra, Detská mozgová obrna, či Syndróm fragilného chromozómu X.

Ako rozprávať s človekom s mentálnym postihnutím?

 

Každý človek s mentálnym postihnutím je iný, rovnako ako je iná jeho slovná zásoba, spôsob vyjadrovania.

  • Komunikujte priamo. Nerozprávajte sa o človeku s mentálnym postihnutím pred ním. Ak mu nerozumiete, skúste sa spýtať inak, alebo požiadajte o pomoc človeka, ktorý ho sprevádza.
  • Nebojte sa vykania. Dospelí ľudia s mentálnym postihnutím nie sú deti. Ak by ste si radi potykali, tak sa ich spýtajte.
  • Rozprávajte jednoducho a zrozumiteľne. Používajte bežné slová a kratšie vety, vyhýbajte sa abstraktným pojmom i žargónu.
  • Pýtajte sa. Ak sa chcete niečo naozaj dozvedieť, pýtajte sa pomocou otvorených otázok, na ktoré sa nedá odpovedať buď áno alebo nie. A pamätajte, klaďte kontrolné otázky, aby ste sa uistili, že ste dostali skutočnú odpoveď a nie nejakú naučenú frázu.

Buďte trpezlivý. Ľudia s mentálnym postihnutím sa často radi rozprávajú a chcú sa vyjadriť, potrebujú však viac času na odpoveď. Neunáhlite rozhovor vkladaním vašich slov, môže to byť demotivujúce.